Prvý let
Náš trip začal v stredu v noci, keď sme sa autom vybrali do Budapešti, odkiaľ sme mali letieť.
Letíme 6:25. Čakali sme na odbavenie batožín. Maďarská pracovníčka nám dala Boarding Passy a šli sme do časti, kde nás „zrengenovali“.
Po prejdení do DUTY FREE zóny som si kúpil vodu a išli do Gate-u, odkiaľ sme mali odletieť. Let trval niečo vyše dvoch hodiniek. Lietadlo bolo myslím že Airbus A319/A320. Dorazili sme do Bruselu.
Druhý let
Po príchode na letisko v Bruseli, nasledoval ďalší let. Tentokrát do Washingtonu. Na Brussels Airport sme si všimli zaujímavosť, ktorú sme nečakali. Bolo tu asi 80% černochov zo všetkých cestujúcich. Afričania cestovali najmä do USA, ale boli v podstate všade. Samozrejme, že tým nenarážam na tému rasizmu.
Na kontrole v Bruseli sa pýtali, načo ideme do USA, čo tam ideme robiť a podobne. Po krátkom „výsluchu“ sme nastúpili do lietadla, kde nás privítal milý tím letušiek a stewardov. Asi za hodinku po odlete sa servíroval obed. Nápoje podávali asi každú hodinu.
Toto lietadlo bolo o trochu väčšie ako to prvé. Zatiaľ čo prvé malo 3/3 sedadlá, toto malo 2/3/2. Čiže dve boli pre okne, potom ulička, tri sedadlá, ulička, dve sedadlá. Celkom sa tam dalo sedieť, ale 8-hodinová cesta je 8-hodinová cesta. Dosahovali sme rýchlosť až 900 km/h. Letová vzdialenosť bola niečo vyše 4500 km.
Kontroly v USA – Washington
Po prílete do hlavného mesta USA sme boli rozdelení na dve skupiny. Jedna skupina bola tá, ktorej konečná destinácia bol Washington a druhá bola tá, ktorá letela ďalej. Do nejakého ďalšieho mesta. Do tej sme patrili aj my.
Odviezli nás vozidlom do inej časti letiska, na imigračné oddelenie. Tam sa ľudia rozdeľovali do ďalších dvoch skupín. Prvá – obyvatelia U.S. a návštevníci s ESTA vízami. Druhá – všetci ostatní. My máme J1 víza. Jediné, čo sa spýtali bolo, kam ideme, kde ideme pracovať, či sme neboli v posledných 3 týždňoch v afrických krajinách (kvôli Ebole a ešte nejakej chrípke) a či niečo neprevážame (jedlo, zeminu, nápoje a pod.). Odfotili si nás a zobrali nám odtlačky prstov. A ešte dali pečiatku na papier, ktorý sme vypĺňali v lietadle.
Išli sme ďalej, kde sme si prevzali veľkú batožinu. Nasledovali dva rady. Tam sme úradníčke odovzdali papier (čo sme vypĺňali v lietadle) a odtiaľ nás poslali na kontrolu, kde nám prehľadali batožinu. Batožinu sme pri ďalšej zastávke odovzdali na pás, aby ju znova naložili do lietadla.
Nasledoval RTG príručnej batožiny a všetkého, čo sme mali pri sebe. Veci sme dali do krabíc a potom ľudí scanovali pomocou takého kontroverzného prístroja, ktorý vás „vyzlečie“, aby videli, či niečo nepašujete.
Tretí let
Po tejto prehliadke sme šli do Gate-u, odkiaľ sme leteli do poslednej destinácie – Detroitu. Leteli sme prvou triedou, kde boli oveľa väčšie sedadlá, ako v predchádzajúcich dvoch lietadlách.
Samozrejme viac miesta aj na nohy a lepší servis – osobný prístup. Tento let mal asi dve hodiny, ale pocitovo mi prišiel tak na pol hodinku. V rozdielnych triedach teda je cítiť rozdiel. Fajn sa tam čítalo a aj ľudia, ktorí s nami cestovali boli super a dalo sa s nimi pokecať. Leteli sme nízko nad zemou, takže bol aj perfektný výhľad.
Na Detroitskom letisku sme si zobrali batožinu a vyšli von, kde sme šli taxíkom za 50$ (možno aj lepšia cena ako na Slovensku v závislosti od vzdialenosti) do rezervovaného hotelu. Ale o tom už niekedy nabudúce. 🙂
